Nadácia VÚB začína verejné hlasovanie o záchranu kultúrnej pamiatky prostredníctvom stránky www.nadaciavub.sk/poklady

Bajčiova veža v Gäceli obec Oravská Poruba

Gäceľ, bývalá zemianska osada, je považovaná za najstaršiu časť obce Oravská Poruba. Bola založená na území Oravského panstva pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1415.

V  roku 1573, dostal osadu od uhorského kráľa Maxmiliána II. za dlhoročné služby Sebastián Bajči. Jeho syn Peter , zakladateľ Bajčiovskej rodiny na Orave, bol v rokoch 1603 – 1619 podžupanom Oravy. Rodina vlastnila Gäceľ do prvej polovice 19. storočia, kedy po meči vymrela.

V nasledujúcich rokoch sa tu vystriedali zemianske rodiny Dávidovci a Csillághyiovci z Istebného, Čaplovičovci z Jasenovej. Zaujímavá je napr. skutočnosť, že sa tu narodil Šimon Čaplovič, hlavný notár v Dolnom Kubíne, od roku 1910 župan Oravy.

V roku 1870 v osade stálo 19 domov so 102 obyvateľmi. Postupne sa však vyľudňovala.

Z doby, keď majiteľmi Gäcele bol Bajčiovský rod , sa zachovala „Bajčiova veža“. Trojpodlažná, obdľžniková, takmer deväť metrov vysoká murovaná veža je pravdepodobne pozostatkom zaniknutej kúrie s hospodárskymi stavbami zo 17. storočia. Situovaná je v parku, ktorý bol v roku 1974 vyhlásený za chránený prírodný výtvor s dendrologicky významnými drevinami.

V roku 1975 bola veža vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku.

Historickú hodnotu areálu zvýrazňuje udalosť z revolučného roku 1848 .

24. apríla 1848 sa v Gäceli zišli oravskí národovci, aby tu vypracovali „Žiadosti oravského ľudu“, známe ako Gäceľské žiadosti. Išlo o petíciu v prospech slovenskej národnosti a reči.

Žiadosti boli obsiahnuté v siedmych bodoch. Prvý bod je venovaný spomienke na ich predchodcov a adresovanie podobných žiadostí cisárovi Štefanovi. V druhom bode je uvedená požiadavka, aby sa ako diplomatický jazyk používala naďalej maďarčina. V treťom bode žiadajú, aby bola slovenčina na Orave zrovnoprávnená s maďarčinou. V štvrtom žiadali , aby mal ľud z Oravy svojich zástupcov v sneme a zároveň právo na ich odvolanie. Piaty bod požadoval vytvorenie vojenskej gardy pod národnými a slovenskými znakmi. V šiestom bode žiadali zaviesť v ľudových školách výučbu v miestnych slovenských dialektoch. V siedmom bode zastúpenie slovenských učiteľov na vysokých školách.

Za žiadosťami stáli :

Národný buditeľ Ctiboh Zoch, ktorý svojou verejnou činnosťou, ale aj umeleckými a vedeckými prácami významne zasiahol do dejín slovenskej literatúry, jazykovedy, pedagogiky a etnografie.

Samuel Novák , organizátor národného života v Dolnom Kubíne, jeden zo zakladajúcich členov Matice slovenskej, dlhé roky prispievateľ do Štúrových Slovenských národných novín.

Ondrej Brózik , ktorý sa zaslúžil o rozvoj školstva na Orave.

Juraj Matúška, prvý predseda Vychovávateľskej spoločnosti oravského bratstva a spoluorganizátor revolúcie 1848/49.

Daniel Janovic, národný pracovník , správca zichiovského panstva.

Jozef Kohúth, historik Oravy, ktorý ako prvý zavádzal slovenčinu do oravských elementárnych škôl.

Leopold Bruck, učiteľ, publicista, činný v Matici slovenskej a viacerých spolkov.

Žiadosti boli uverejnené v Slovenských národných novinách 23. mája 1848.

Gäceľské žiadosti sa stali významným javom spoločenského života Oravy, ktorý sa radí do širokého hnutia tzv. národného obrodenia. Predchádzali Žiadostiam slovenského národa, vyhlásenými 10. mája 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši.

Aj keď Gäceľské žiadosti zohrali pozitívnu úlohu pri prebúdzaní národného povedomia, tieto snahy sprítomňuje len skromná pamätná tabuľa, osadená na stenu veže pri 130. výročí.

Tri hodnoty veže – urbanistická, výtvarná, ale najmä historická sú predpokladom vzniku vhodného muzeálneho priestoru na prezentáciu Gäceľských udalostí, významných osobností národného života a histórie obce Oravská Poruba a zvýšenia záujmu kultúrnej verejnosti o túto lokalitu.

To si vyžaduje záchranu Národnej kultúrnej pamiatky Bajčiova veža.

Dôležitým predpokladom k uskutočneniu týchto plánov bolo zapojenie sa do projektu Poklady Slovenska, ktorý už po desiatykrát vyhlásila Nadácia VÚB. Obec Oravská Poruba sa uchádza o grantový príspevok v roku 2019.

Projekt záchrany Bajčiova veža sa dostal do užšieho výberu deviatich pamiatok výnimočnej umelecko – historickej hodnoty na Slovensku.

Pomôcť zachrániť Národnú kultúrnu pamiatku Bajčiova veža môže každý, kto sa do 28. apríla 2019 zúčastní verejného hlasovania prostredníctvom stránky www.nadaciavub.sk/poklady.

Ďakujeme za Vašu priazeň a Váš hlas.