Poďakovanie patrí všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispievajú k pokračovaniu a rozvoju ľudových tradícií v obci.
Folklórna spevácka skupina Porubanka bola založená 15.10. 1999 pod záštitou Únie žien a do dnešného okrem niekoľkých zmien funguje v pôvodnej členskej zostave. Sú to títo členovia: Ondrej Červeň - doprovod na harmonike, Jaroslav Grísa, Jaroslav Šuvada, Miroslav Mikuš, Marta Franková, Božena Benkova, Mária Kubačková, Alena Luptáková, Sidónia Mikušová, Terézia Gáliková, Emília Gábriová, Zuzana Callová, Mária Šustrová, Božena Baričiaková, Anna Maňťová - scenáristka programov. Svoje pôsobenie ukončili: Pavol Macák, Jaroslav Macák, Ján Kutlík, Jana Baričiaková, Anna Horná.
Folklórna skupina Porubanka sa zúčastňuje všetkých kultúrnych akcií predovšetkým vo svojej obci a aj v okolitých dedinách. Pravidelne každoročne vyplňuje svojím programom: Fašiangový sprievod a pochovávanie basy, Deň matiek, Dni obce Oravská Poruba, posedenia pre dôchodcov, stavanie mája a ďalšie akcie ako: Veličiansky jarmok, Podroháčske slávnosti Zuberec, oslavy Dní obce v družobnej obci Poruba pod Vihorlatom, či oslavy Gminy Limanová v Poľsku. Často svojimi vystúpeniami spríjemňuje príležitostné oslavy na okrúhlych výročiach občanov obce, na svadbách a podobne.
Tak ako sme začínali rôznymi ľudovými piesňami z našej dediny, postupne sme sa snažili vo svojom programe zachytiť zvyky a tradície, ktoré boli zaužívané v minulosti pri rôznych príležitostiach. Pri zostavovaní spomínaných programov nám radi poradia starší spoluobčania. V súčasnosti máme nacvičené tieto pásma: Priadky, Fašiangy, Svadba z Poruby, Rok na dedine, Naše hory a pltníctv, Ach tá láska porubská.
Vzácnym momentom počas nášho programu sú aj dve výrečné členky: Anička Maňťová a Sidka Mikušová. Ich scénky tetky a dcéry, ktoré často riešia vtipným spôsobom problémy dediny, osviežia a potešia diváka.
Ľudový odev
Ženský ľudový odev – Základ ženského odevu tvorili: košeľa – rukávce, spodná sukňa – opaskuľa, vrchná sukňa, zástera – šäta, fertucha a živôtik - ľajblík
Košeľa – rukávce boli ušité z jednej šírky ľanového plátna a ich dĺžka siahala mierne nad kolená. Približne od pása nadol bol na obidvoch bokoch všitý 10-12 cm široký klin. Na predný a zadný diel košele sa používalo hrubšie ľanové plátno, na naberané rukávy dlhé asi 15 cm, ktoré boli vidieť z ľajblíka, jemnejšia ľanová tkanina. V strede predného dielu bola košeľa zdobená tromi pármi zámikov, preštepených strojovým stehom.
Spodná sukňa – opaskuľa bývala ušitá z bieleho ľanového plátna, v páse bohato nazberaná. Na ňu si prepásali zásteru, ktorej najstarší názov bol šäta.
Vrchná sukňa bola pôvodne ušitá z domáceho plátna, neskôr z modrotlače s drobným vzorom.
Živôtik – ľajblík bol ušitý z plyšu, neskôr ho šili zo zamatu. Podšitý bol zrebným ľanovým plátnom. Živôtiky bývali rozmanitých farieb, bez vzorov. Na spodnom okraji mali prišitý nazberaný volán z rovnakého druhu látky. Živôtik sa zapínal ku hrdlu množstvom drobných gombičiek. Krčný výstrih bol po obvode zdobený nazberanou širšou čipkou.
Štvorhranná šatka so strapcami - šáfolka bola doplnkom odevu žien. Nosila sa na ramenách, na prsiach bola prekrížená a uviazaná vzadu v páse. Bývala vzorovaná, ale aj z jednofarebného hatlasu.
Mužský ľudový odev – Základný mužský odev pozostával z ľanovej košele, spodných plátených gatí a súkenných nohavíc.
Košeľa – bola ušitá z jedného kusa hrubšieho plátna, ktorého šírka tvorila šírku košele. Mala približne 3 cm vysoký golierik obopínajúci krk a na ľavom pleci rázporok, ktorý sa zapínal na gombíky. Golier a rukávy košele boli zhotovené z jemnejšieho ľanového plátna, alebo mušelínu. Rukávy mali manžety, ktoré sa zapínali na gombičku. Stojatý golierik a predná časť košele boli zdobené výšivkou s kvetinovými alebo geometrickými motívmi.
Plátené gate – boli ušité z domáceho ľanového plátna. Muži ich nosili predovšetkým ako spodný odev pod súkenné nohavice. Súkenné nohavice sa šili z doma utkaného čierneho alebo bieleho súkna. V prednej časti mali dva 20 cm rázporky zdobené zeleným šnurovaním do tvaru dvojitých osmičiek v dolnej časti predĺžených slučkou. Nohavice v páse pridŕžal kožený opasok.
Vesta – brusľek nosili muži na košeli. Mal jednoradové zapínanie až ku hrdlu a bol ukončený stojatým golierikom. Ušité boli z čiernej látky. V chladnejších dňoch nosili kožúštek bez rukávov.
Obuv – Najstaršou a najrozšírenejšou obuvou žien i mužov bývali krpce, ktoré sa zvykli kupovať na jarmokoch. V chladnejšom počasí si obúvali súkenné krpce.
Obľúbenými u žien a mužov boli vysoké čižmy z hovädzej usne.
Z vlastnej tvorby Anny Manťovej pre Porubanku
Zábrež a Poruba, dve dedinky milé, my vám zaspievame ako sa v nich žije,
je to Orava, ten prekrásny kraj, otvor svoje srdce, náš spev počúvaj.
Uvidíš Šíp a Choč, aj Rozsutec skalu, tam dolu v údolí zas riečku Oravu,
nádherný to kraj, Boh mu pomáha a všetkým Oravcom lásku rozdáva.
Tie oravské vŕšky vždy krásne zelené, zarosia sa oči, len čo ich uzrieme,
oko sa rosí, srdce sa chveje, Orava naplní tvoje nádeje.
Domčeky pod stráňou učupené, vŕšky, kopce a nádherná zeleň. Zeleň, čo ťa opája, ako keby máj mal trvať večne. Počuť šum, či spev? To vietor spieva v korunách osík, jelší a briez. To riečka Orava žblnkoce a ponáhľa sa kdesi na západ. Nik ju nezastaví, ani ozvena kolies vláčika odrazená od skaly. Len si beží, letí... tak, ako náš život v tomto milom kraji. V kraji, opradenom povesťami, ospievanom najväčším slovenským básnikom... Ale aj v kraji chudobnom a drsnom, ako sa kedysi hovorievalo, ale v kraji, kde žijú ľudia s dobrým srdcom a hlavne veselej a dobrej mysle.
Keď sa narodíš v krásnom kraji, máš úspech - sa ti darí.
Upneš svoj zrak k nebu, vďaku vzdávaš tomu najvyššiemu.
Za krásne polia, lúky, rieku dravú,
za vŕšky, hory a ich slávu,
za šťastie, lásku, energiu,
za prajných ľudí čo tu žijú,
za krásu, krásu čo ťa dostala,
má milý názov - Orava.
Ten milý názov srdci nosím,
aj vy ju ľúbte, ja vás prosím.
Orava naša Oravienka, Poruba milá Porubienka.
Orava, Orava, ty si tá krásna zem, iba na Orave svoj život prežiť chcem.
Orava chudobná, Oraienka naša, ten náš ťažký život žalosti prináša.
Kto sa tu narodil, spoznal krásne hory, v cudzom šírom svete srdiečko ho bolí.
Orava, Orava, ty krásu netratíš, vždy svoje ovečky domov prinavrátiš.
Orava, Orava, ty si ten krásny kút, nemôžem Orava na teba zabudnúť.